reklama

Ako išiel pirôžok na vandrovku

Pred dvoma dňami sa mi prihodila milá udalosť, s ktorou sa jednoducho musím kratučko podeliť. Išiel som si v Košiciach kúpiť tvarohové pirôžky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Prechádzal som sa po hlavnej ulici v Košiciach, pretože som mal chvíľu čas do odjazdu autobusu, ktorý mi išiel domov. Po ľavej ruke som zazrel obchodík, kde sa piekli pirôžky. Na tabuli som zazrel nápis: „Tvarohové“. Veľmi som sa potešil, moje obľúbené. Začínal som byť už aj mierne hladný, tak som sa zastavil pri okienku a poprosil som si štyri kúsky. Ako som zaplatil, teta predavačka mi povedala, že mi dala o jeden kúsok viac, pretože dnes sa jej napiekli akési menšie. Aby som teda nebol ukrátený na gramáži. Chvíľu som ostal nehybne a nechápavo stáť. Potom som si vzal svoje pirôžky, poďakoval sa a sadol som si neďaleko na lavičku. Pozeral som sa do vrecúška a spočítal si pirôžky. Ozaj ich tam bolo päť. Veľmi som sa tomu potešil. Ani neviem presne vysvetliť prečo, ale odrazu som mal úsmev na tvári, veľmi hrejivý pocit na srdci a odrazu zo sekundy na sekundu vylepšený a krajší deň. A tie pirôžky mi chutili tak skvelo, ako nikdy predtým. A to všetko pre jeden nepatrný skutok lásky. Neobyčajne obyčajná maličkosť. Aj takéto maličkosti, robia tento svet nepredstaviteľne krajším miestom pre život. Nešetrime nimi!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento počin som si vážil o to viac, pretože pre tetu predavačku som bol cudzí človek. Taktiež som nebol žiaden stály a verný zákazník. Za posledný rok som sa u nej zastavil asi tri - štyri krát. A napriek tomu, takáto služba. Nesnažila sa ma oklamať. Popravde, tie pirôžky sa mi ani nezdali menšie. Bol som tým veľmi potešený. Takto sa pre mňa jedna neznáma žena, silno zapísala do pamäti. Jednoduchým skutkom, ktorý by nám ľuďom mal byť taký prirodzený. Tak prečo mi vyznel tak neobyčajne?

Ako som dojedol štvrtý pirôžok, postavil som sa a vydal sa smerom na stanicu. V ruke som držal vrecúško, v ktorom bol ešte jeden pirôžok. Ten, ktorý ma tak nesmierne potešil. Tento pirôžok u mňa ale splnil svoju misiu. Zanechal mi odkaz, že moja viera v ľudí, v ich dobro a lásku ešte nezomrela. Že stále sú tu miesta, ktoré posúvajú tento svet dopredu. Že oplatí sa vytrvať a ťahať spolu za jeden povraz malých veľkých skutkov lásky. A v tejto nádeji som ten posledný piaty pirôžok po ceste na stanicu dal do rúk ďalšiemu človeku, ktorý ten zvyšný pirôžok potreboval viac ako ja. Jej vďačný výraz tváre tomu badateľne napovedal. Čo u mňa ešte znásobilo tú veľkú radosť, ktorú mi priniesol. A opäť som sa presvedčil o slovách, čo spieva Marika Gombitová v piesni „Ži a nechaj žiť“:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Nestratíš, ak dáš.

Uver mi, viac je dať.

Sprav to rád!

Nestratíš, viac je dať.

Spoznáš to sám.“

Ján Dolhý

Ján Dolhý

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Predovšetkým sám sebou... Zoznam autorových rubrík:  ExperimentySúkromnéNezaradenéZamyslenia mojej viery

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu