Nepoctiví politici - nepoctivá spoločnosť

Autor: Ján Dolhý | 25.6.2013 o 21:01 | (upravené 30.6.2013 o 14:25) Karma článku: 14,38 | Prečítané:  619x

Pred nedávnom som bol svedkom nie veľmi príjemnej situácie, ktorá veľa napovedá o dnešnej spoločnosti. Nechcem ale nikoho konkrétneho očierniť, a tak je prirodzené, že si vymyslím fiktívne postavy a nainscenujem veľmi podobný príbeh, ktorého som bol svedkom.

V piatok poobede som sa vybral s dvoma pánmi natierať plot jednému nášmu spoločnému známemu, Jozefovi. Pišta a Miťo, v danom momente moji kolegovia, páni okolo 50-tky ma zavolali, pretože im chýbal posledný do partie a niekto, kto by ich hodil autom na určené miesto. Bola to taká jednorazová výpomoc pre kamaráta Jozefa, ktorý potreboval natrieť plot pri jeho rodičovskom dome, kde kedysi vyrastal. Čiže Jozef nešiel s nami, ale ostal doma pracovať na svojom, tak či tak, mal aj doma mnoho práce. Ja, Pišta a Miťo sme dorazili na miesto a začali sme natierať spomínaný plot. Mne ako mladému bažantovi medzi nimi, prisúdili samozrejme tie najťažšie dostupné miesta. Samozrejme, nezabudli mi pripomenúť, že pani, ktorá tu býva, je už stará a horšie vidí, čiže nás nemá kto skontrolovať, tak aby som sa veľmi nesnažil, že to budeme mať skôr z krku. Tá pani, je len tak medzi rečou matkou nášho kamoša Jozefa. Čo mne ale svedomie nedovolilo a preto som sa snažil poctivo si splniť svoju prácu. O dve hodiny sme skončili a mali sme sa už iba vrátiť naspäť k Jozefovi domov oznámiť, že všetko je hotové. Miťo, ktorý sa ale pasoval do čela našej rýchlej roty zahlásil, aby sme sa po ceste k Jozefovi zastavili na jedno pivo, aby sme trošku natiahli náš pracovný čas. Čo mi beztak nešlo do hlavy, pretože tu nešlo o čas, ale o úlohu, ktorú sme mali spraviť. Jedine, že by Miťo nechcel byť podozrivý z lajdácky spravenej roboty. A tak sme sa zastavili v krčme. Z jedného piva odrazu boli dve a kto vie, či by na rad neprišlo aj tretie, ak by som nenaznačil, že už by sme mohli aj odísť. Čiže nasledovala konečne cesta za Jozefom. Ten nás pri príchode privítal slovami: „Chlapci, vy ste ale šikovní, spravili ste to tak rýchlo! Poďte ďalej, zaslúžite si odmenu.“ Počas toho ako sme sa presúvali do kuchyne, Miťo a Pišta vysvetlili Jozefovi našu pracovnú rýchlosť tým, že mohli sme byť aj také svine a zastaviť sa niekde na pivo. Ale my nie sme takí a nechceli sme ho okabátiť a umelo naťahovať čas. Síce mi trošku zabehlo, ale to nebolo zďaleka všetko. Po tom, čo nám Jozef pripravil kvalitnú porciu večere a samozrejme na stole nechýbala dobrá tradičná pálenka, rozbehla sa debata o tom, aké sú ľudia v dnešnej dobe svine. Ako pozerajú len na to, ako jeden druhého okradnúť, oklamať a pod. Samozrejme bez mihnutia oka Miťo a Pišta pospomínali takmer celú dedinu. Ako keby zabudli na to, čo pred pár minútami, či dokonca sekundami vyparatili. Jozef nám na konci vyplatil nejaké to euro a každý išiel po svojom.

Takto nejako podobne to vyzerá asi na celom Slovensku. Nerád kydám na ľudí. Nerád kydám na moju vlasť. No cítim, že teraz to spraviť musím. A ozaj to robím s bolesťou v srdci. Karol chodí na svojom aute cez dedinu najmenej 100km/hod, pretože ak mu aj zoberú vodičák, má známosti na polícii a čoskoro má vodičák naspäť. Niekedy si sadne za volant aj opitý, žiaden problém, nič mu nehrozí. Fero je živnostník a zamestnáva dvoch zamestnancov. Svoje príjmy rozdelí tak, že jeho zamestnancom dá na mesiac máličko viac, ako je minimálna mzda, zatiaľ čo on sa má ako prasa v žite a nevie kde minúť všetky peniaze. Susedia sa vedia roky súdiť pre 10 cm posunutý plot, alebo pre tieň zo stromu. Automechanik zneužije tvoju nevedomosť a naúčtuje ti horibilné sumy za úkony, ktoré ani nerobil, alebo za súčiastky, ktoré nepoužil. Manžel roky podvádza svoju manželku, ignoruje deti a nemá pocit, že robí niečo zlé. A títo ľudia sa večer stretnú v krčme a ohovárajú všetkých naokolo a sťažujú sa na to, aké sú dnes ľudia špiny. Pri tom všetkom sa ani raz nepozrú do zrkadla. Obviňujú všetkých, len nie seba. A samozrejme, nevynechajú ani politikov. Akí sú politici hajzli, že okrádajú tento štát. Ale pýtam sa, čakali sme niečo iné? Dá sa očakávať, že z týchto pomerov a zákonitostí motyka vystrelí a vzíde nejaký poctivý politik? Ak neviem byť poctivý v malom, ozaj všetci veríme tomu, že by sme vedeli byť poctiví vo veľkom? S jedlom rastie chuť. Toto je zlaté pravidlo, ktoré sa vzťahuje na naše vzájomné okrádanie a klamstvá. A tak, malá špina v krčme ukazuje prstom na naoko veľkú špinu v politike. Ale pre mňa osobne majú obidvaja rovnaký podiel viny. Z každej strany počúvam, že politici sú všetkému na vine, a keby sme mali dobrých politikov, žilo by sa nám lepšie. Súhlasím s tým, že politici u nás nerobia vždy práve najšťastnejšie rozhodnutia, ale na druhej strane jedným dychom dodávam, že očista je nutná nielen na najvyšších poschodiach, ale je nutná všade. Od tých najnižších obyčajných, naoko nedôležitých miestach. A práve tu by som začal. A tak by sme mali nádej aj na lepších politikov. Zrkadlom štátu sú podľa mňa ľudia, ktorí v ňom žijú. Hádzať všetku vinu na politikov nie je šťastné riešenie. Myslím, že tu viac pomôže začať od seba.

Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca. A nechce sa mi ani veriť, že je to s nami ľuďmi až také zlé. Veď ja sám okolo seba mám nespočetnú kopu schopných, šikovných a pevne verím, že aj poctivých ľudí. Je mi tiež jasné, že žiaľ, poctivosť vo vyšších kruhoch nie je vítaná, ale ak sú tu ešte nejakí ľudia, ktorým ozaj záleží na lepšej budúcnosti (a verím, že nie je nás málo), pobime sa o ňu zo všetkých síl. A začnime tým, že budeme poctiví v malom tam, kde sme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?