Kto je pre mňa Boh

Autor: Ján Dolhý | 25.6.2013 o 14:13 | (upravené 30.6.2013 o 14:35) Karma článku: 9,44 | Prečítané:  1443x

„Čo pre teba znamená Boh?“ – touto otázkou ma raz zaskočilo jedno dievča počas pútavej debaty. Musím priznať, že sa trošku hanbím. Hanbím sa preto, lebo Boh je prakticky každodennou súčasťou môjho života a napriek tomu som ostal zaskočený otázkou. Nikdy pred tým som sa nad tým hlbšie nezamýšľal.

Od vtedy sa mi tá otázka neraz vracia a preto sa nad ňou idem zamyslieť tak, ako to mám najradšej, písanou formou. Ešte som neprišiel na to prečo, ale mám pocit, že keď svoje myšlienky zapisujem, páli mi to o čosi lepšie. Ale k veci. Čo pre mňa znamená Boh? Alebo myslím si, že táto otázka by mohla vyzerať aj takto: Kto je pre mňa Boh?

Ako som už hneď na začiatku spomínal, je to Niekto, kto je mojou každodennou súčasťou. Ani si nepamätám na deň, v ktorom by ani jedna z mojich myšlienok nebola o Bohu, resp. netýkala sa Boha. Jedným dychom však musím dodať, že nie vždy Mu rozumiem. A ak mám byť úprimný a spresniť to, málokedy Mu rozumiem. Našťastie rozumieť Mu, to nie je podmienka byť dobrým kresťanom. Ale chcem Mu rozumieť a robím všetko preto. A tak je každý deň príležitosť poznávať Ho viac a viac.

V mojom živote je Boh niekto, kto pozná každý jeden môj problém. Každú jednu moju starosť, trápenie či ťažkosti. Vie o mojich problémoch, lebo ako Boh ich vidí. Ale čo je zaujímavé, napriek tomu, že o tom všetkom vie, mám neutíchajúcu potrebu Mu o tom hovoriť. Čo je ešte zaujímavejšie, aj keby som daný problém povedal tisícom ľudí, nemal by som dušu na mieste, kým by som to nepovedal aj Bohu. Niekedy sa ocitnem v situácii, kedy vyložene potrebujem pomoc zhora, lebo ja sám som prikrátky. Rovnako veľká je aj potreba hovoriť mu o mojich radostiach. Pochváliť sa Mu, čo mi dnes vyčarovalo úsmev na tvári a radosť v srdci. Tu platí rovnaká rovnica, ako pri starostiach. Hoci by som sa pochválil tisícom ľudí, nebolo by niečo v poriadku. Nezadržateľne utekám k Bohu, aby som sa pochválil aj Jemu a zároveň Mu poďakoval.

Budem úprimný a spomeniem aj to, že neraz sa na Neho hnevám alebo Mu vyčítam to a to. Kedy je moja viera primalá na to, aby som Mu stopercentne dôveroval. A  držím si od Neho odstup, mnohokrát aj z trucu. Keď mám pocit, že už ani ten Najvyšší ma nechápe. Kedy nevidím východisko a zdrvený sa bezmocne potácam. Ale aj v takýchto chvíľach hlboko v kútiku duše verím, že On to predsa len nejako zvládne, že mi ukáže cestu. A tak s bolesťou v srdci kričím za Ním o pomoc. Lebo čím dlhšie si držím odstup, tým viac zisťujem, že nikde inde  nenachádzam pomoc. Že nikto iný na tomto svete mi nedokáže dať takú nádej ako On. Všimol som si tu ale jednu vec. Čím dlhšie a čím ďalej sa snažím držať preč od Boha, tým viac zisťujem, že mi chýba ten pocit byť Mu na blízku, byť v Jeho prítomnosti. Je to čosi nevysvetliteľné, ale je to veľmi silný „magnetický“ pocit.

Nemôžem zabudnúť však ani na to, že veľa krát Ho prosím o pomoc pre ľudí, ktorých mám rád. Musím v pokore uznať, že nemám v rukách takú moc, aby som im vedel zabezpečiť pomoc vo všetkom a všetkým, aj keby som si to veľmi želal. Napriek tomu sa snažím robiť maximum, ktoré je v mojich silách. Nie vždy to však stačí. Ale našťastie On tú moc má a verím, že ju nebude váhať použiť v tej správnej chvíli v ich prospech a na dobro veci.

Boha taktiež považujem za Stvoriteľa. Stvoriteľa sveta, života či krásnej prírody. Dennodenne sa presviedčam na vlastné oči o Jeho kreativite. Niečo vyše 20 rokov prakticky žijem na jednom mieste a stále sa mi zdá to miesto neuveriteľne krásne. Rád spoznávam aj iné nádherné miesta, ktoré mi priam vyrážajú dych. A nech sa na mňa nikto nehnevá, ale tvrdiť, že to všetko vzniklo z ničoho nič, je smiešne. Boh je u mňa jednoznačne darca života. To je niečo, o čom som nikdy nezapochyboval.

Bohu taktiež ďakujem za nespočetné množstvo skvelých ľudí, ktorých dennodenne stretávam. Skutočne žasnem nad tým, aké úžasné osobnosti má v talóne. Všetci sú rozdielni, a predsa sú všetci rovnako úžasní. Je mi jasné, že je to odvážne tvrdenie, obzvlášť v dnešných ťažkých časoch. Ale nemôžem si pomôcť, ja skutočne poznám kopu dobrých ľudí, a preto mám nádej na lepší svet. A som si istý, že keby ľudia využívali svoj potenciál, to dobré v nich a prečo boli stvorení, tento svet by bol o 200% lepším a krajším miestom. Myslím si, že na to máme!

V neposlednom rade nesmiem zabudnúť na posmrtný život. Boh je niekto, kto nás chce mať jedného dňa pri sebe. Ťažko sa to predstavuje, ťažko sa to chápe. Ale sľubuje nám miesto bez bolesti, bez trápenia plné radosti a lásky. Presne o takomto mieste sníva každý človek. A to miesto skutočne existuje. Existuje v nepredstaviteľnej blízkosti Boha. Som si istý, že to tak je.

Som si vedomý toho, že existuje milión argumentov pre a milión argumentov proti existencii Boha. A každá diskusia o tom, či existuje Boh, by nemala konca. Ale pre mňa osobne je samotný život tým najväčším dôkazom existencie Boha. Áno, tvrdíš, že Ho nikto nikdy nevidel. Ani neviem, či je niečo také v tomto živote možné, ale s určitosťou viem, že v tomto živote je možné Ho vidieť „nepriamo". Tento život je ale podľa mňa cesta za tým, aby si Ho raz videl face to face. Presne tak, ako to chceš. A ak človek nie je pánom nad smrťou, tak potom si myslím, že nie je pánom ani nad životom.

Keďže citáty sú dnes v kurze, aj ja toto moje dnešné zamyslenie ukončím jedným pekným citátom od sv. Augustína: „Láska je cesta, po ktorej sa dostaneme najbližšie k Bohu."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?