Môj najväčší sen

Autor: Ján Dolhý | 30.5.2013 o 16:20 | (upravené 30.6.2013 o 14:57) Karma článku: 8,18 | Prečítané:  523x

Každý človek ma rôzne túžby či sny. Pravdepodobne. Neviem, ako to funguje u ostatných ľudí, ale u mňa je to tak, že nosím v sebe dva druhy túžob. Také, ktoré by bolo fakt úžasné a super kebyže sa splnia, ale ak nie, tak nič katastrofálne sa nedeje a také, pri ktorých urobím všetko pre to, aby sa stali skutočnosťou. Tento príspevok chcem venovať predovšetkým tým druhým spomínaným, resp. môjmu najväčšiemu snu.

Najväčší sen je podľa mňa niečo, čo keď si človek predstaví, zahorí mu srdce, zažiaria oči a zjaví sa ľahký úsmev na tvári. Od malička cez dospievanie (ktoré možno napriek môjmu veku stále trvá) som nevedel vytiahnuť nič, čo by tomu zodpovedalo. Okolo seba som mal kopu ľudí, ktorí chceli robiť to, byť tam a mať toto. V detských časoch futbalisti, policajti, najrýchlejšie autá a pod. Neskôr v časoch stredoškolských som si začal uvedomovať, že ten má talent na šport, baví ho to a je preň zapálený, preto si ide za tým. Ona má talent na hudbu, baví ju to a je pre ňu zapálená, preto si ide za tým. Ďalší majú talenty na jazyky, na počítače, na bla bla bla, baví ich to, majú pri tom iskru v očiach a idú si za tým. V čase vyberania si vysokých škôl: právnik, doktor, ekonóm... A ja? Keď už ma aj niečo bavilo, nemal som talent. A keď som našiel talent, chýbal tomu ten správny zápal a nadšenie. Nepamätám si už kedy presne, ale predsa len som našiel niečo, pri čom som lietal v oblakoch.

Predstavu, pri ktorej sa mi rozbúši srdce od radosti, som pritom mal celý čas pred očami. Teraz sa zahrám na stroj času a prenesiem sa o cca 15 rokov dozadu. Pamätám si, že už ako malý chlapec, prváčik na základnej škole, som sa zaľúbil do spolužiačky Zuzky a bol som presvedčený, že sa s ňou ožením. Nie, toto nie je veľkolepý príbeh o tom, ako som si už v prvom ročníku na základke našiel ženu. Je to ale príbeh o tom, že už ako malý prváčik som podvedome vedel, čo od života chcem. Aj keď mi nedá nespomenúť malú pikošku. Predstavte si, že moje presvedčenie, že Zuzka bude jedného dňa moja žena, ma držalo celý prvý stupeň základnej školy, čiže 4 roky (a to aj napriek tomu, že moja láska bola 4 roky neopätovaná a dokonca si myslím, že ani o nej Zuzka nevedela). Nepamätám si to presne, ale dal by som ruku do ohňa, že každučký večer počas tých 4 rokov som si predstavoval, ako idem spolu so Zuzkou v našom rodinnom aute na nákupy aby sme mali čo jesť a riešil som v hlave všetky detaily našej domácnosti. Ten obraz mám do dnes pred očami. Už neviem, či sme vzadu v aute mali aj nejaké naše deti alebo nie. Ďalej  si pamätám, že cez deň som si vyskladal na podlahe moje malé mestečko a vždy som sa hral s autíčkami tak, že v tom autíčku sedím ja a Zuzka a ideme spolu navštíviť našich známych. Prípadne keď som sa hral na policajta, nebolo hlavnou pointou mojej hry byť policajtom, ale vrátiť sa živý a zdravý domov k mojej žene (Zuzke) a k našim deťom.

Dnes je situácia veľmi podobná. Teraz síce nemám na obzore žiadnu Zuzku ale predstavy o rodinke ostávajú. Prišiel som na to, že je mi viac menej ukradnuté, čo budem robiť, koľko budem zarábať, aké auto budem mať a kde budem bývať . Viem len jedno. Chcem také zamestnanie, pri ktorom budem mať, čo najviac času na moju rodinku. Chcem taký plat, aby som dal mojej manželke a mojím deťom to, čo potrebujú. A chcem BMW. Ale ak sa to nepodarí, prežijem to. Pretože keď budem sedieť v Škode Fabia so ženou, ktorú milujem a s deťmi, ktoré milujem, tak vtedy bude mať moja Škoda Fabia omnoho väčšiu cenu než hoci aj to najdrahšie BMW-čko.

Už viem, čo je môj najväčší sen a podvedome som to vlastne vedel vždy. Teraz to ale riadne vyplávalo na povrch. Teraz už to vidím viac jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Je veľmi jednoduché povedať, že jedného dňa chcem ženu a deti. Ja ale hovorím, že viem, že keď prídem z práce domov a otvorím vchodové dvere, chcem, aby mi vbehlo do náručia malé usmievavé dievčatko, ktoré mi povie: „Ahoj, ocko!“ Hneď potom s týmto dievčatkom na rukách smerujem do kuchyne a napriek tomu, že tam vidím už po azda miliónty krát tu istú ženu, stále sa mi zdá, že sa pozerám na toho najkrajšieho anjela pod slnkom a po miliónty krát jej neváham povedať: „Milujem Ťa.“ Ale ja nebudem zaháľať. Ja budem robiť všetko pre to, aby moje deti mali toho najúžasnejšie ocka a aby moja manželka mala toho najúžasnejšieho manžela na svete. Viem, že nemusí to byť vždy ružové a moje predstavy môžu utŕžiť veľkú facku. No v neposlednom rade taktiež viem, že budem aj krv potiť ak bude nutné, aby som moju rodinku udržal čo najbližšie utopickému životu plnému lásky, na ktorý dnes už verí  málokto alebo možno aj nikto.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?