reklama

Jeden z najkrajších zážitkov

Je tomu asi tak 2 až 3 mesiace dozadu. Naši skvelí susedia boli u nás na návšteve a práve boli na odchode. Išiel som s nimi, pretože sused mal nejaký problém s notebookom a domnieval sa, že ja mu budem vedieť s tým pomôcť. Ani som len netušil, aký úžasný zážitok ma u nich čaká.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako som sa hrabal v notebooku a snažil sa vyriešiť problém, okolo mňa cupitala susedova 7-ročná dcérka a dožadovala sa aj ona mojej pozornosti. Chcela mi totiž ukázať jej nejaké nové hračky a knihy. Už si ani nepamätám, či som ten problém s notebookom vyriešil, ale to je absolútne nepodstatné. Dôležité je, čo sa stalo potom. Vyšiel som hore do izby toho malého dievčatka. Aby som ozrejmil situáciu, spomeniem, že to dievčatko je ako moja malá sestrička. Občas sa s ňou hrám a ja, starý kôň, vraciam sa do detských čias, takže sme si neboli cudzí. Je to vcelku rarita, keďže dievčatká v jej veku mi väčšinou hovoria ujo a ona ma volá Janík. Ale vrátim sa tam, kde som skončil. Takže nachádzam sa v detskej izbičke roztomilého dievčatka našich susedov a pozerám si jej fakt úžasné hračky a knihy, pri ktorých samozrejme musím dať najavo svoje nadšenie, aké sú tie všetky bábiky pekné, knihy zaujímavé a pod. Detský svet je proste fascinujúci a nie je to na škodu, keď sa občas necháte doň uniesť. Keďže bol čas ísť spať a moja malá kamoška už mala umyté zúbky snažil som sa zachovať dospelo a zodpovedne. Poslal som ju do postele s tým, že už je veľa hodín a že už dávno mala spať. A vtedy prišla chvíľa, na ktorú keď si spomeniem, ovládne ma priam vznešený hrejivý pocit. To malé roztomilé dievčatko si ľahlo do postele a z jej výrazu tváre som vycítil, že ja mám byť ten, ktorý ju v ten večer prikryje, dá jej krížik na čelo, zaželá dobrú noc a zhasne svetlo v jej izbičke. A tak sa aj stalo. Neviem, ako som vedel, čo mám robiť. Prišlo to tak spontánne, prirodzene. Ani som len netušil, aký úžasný pocit to je, uložiť spať malé dieťa. A dokonca to dieťa ani nebolo moje! O čo úžasnejší pocit to musí byť, takto uložiť vlastnú dcérku, vlastné dieťa. V ten večer sa vo mne výrazne ozvala neopísateľná túžba byť otcom (a nebolo to prvý krát, čo to spôsobila naša malá susedka). Byť otcom a dennodenne mať možnosť znížiť sa k posteli svojho dieťaťa a vyprevadiť ho do ríše snov. Som si istý, že to je jedna z tých najúžasnejších a najkrajších vecí na svete a neuveriteľne sa teším na dni, kedy to konečne bude aj mojou realitou.

Ján Dolhý

Ján Dolhý

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Predovšetkým sám sebou... Zoznam autorových rubrík:  ExperimentySúkromnéNezaradenéZamyslenia mojej viery

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu