Ja, ako zástupca lenivých študentov, si dovoľujem tento článok písať v prvej osobe. Samozrejme, každý deň je iný a každý z nás (lenivých) študentov je mierne rozdielny, ale myslím, že základ a pointa tejto osnovy bude zrejmá.
6:00 – Zvoní mi budík. Zvoní preto, lebo chcem skôr vstať, aby som sa stihol viac naučiť. Ja som ale „prekvapivo“ príliš unavený na to, aby som to tento krát zvládol. Neodolal som a opäť som podľahol tlačidlu odložiť budík.
6:05 – Zvoní odložený budík. Ale keď mne sa tak úžasne spí. Tá „neodolateľná“ kôpka papierov nie je ani zďaleka konkurencie schopná môjmu neopísateľnému rannému tepľúčku pod perinkou. Mám pokušenie nadobro vypnúť otravný budík. Ale vzápätí si uvedomujem dôležitosť situácie a preto sa rozhodnem, že ho opäť len odložím a predĺžim si svoj fantastický posteľový zážitok o ďalších 5 minút.
6:10 – Ďalšie otravné zvonenie budíka. Začína mi to liezť krkom. Prečo ma ten debilný zvuk ešte stále ruší? Bez akýchkoľvek výčitiek svedomia, môj prst nekompromisne stláča tlačidlo vypnúť budík.
7:48 – Veľmi zľahka sa prebudím a pozriem na mobil, aký mi ukazuje čas. Hovorím si, že si ešte trošku poležím, kým nebude 8:00. Nečakane zaspím.
8:37 – Opäť sa prebúdzam. Tento krát si chcem poležať do 8:40.
8:40 – Ach, opäť to neodolateľné ranné tepľúčko pod perinou. Poležím si ešte 5 minút.
8:45 – Pozbieram všetky psychické a fyzické sily a len veľmi ťažko a takmer so slzami v očiach opúšťam moju momentálne nadovšetko milovanú posteľ. Zapínam PC aby som skontroloval e – maily a novinky zo sveta športu. Keď už som na nete tak už si samozrejme zapnem aj Facebook, ale len na 5 minút. Facebook zapínam len preto, aby som si pozháňal potrebné poznámky, ktoré mi ešte chýbajú, aby som sa mal z čoho učiť.
10:15 – Ups! Tých 5 minút na fb bolo príliš dlhých. To asi preto, že som trošku odbočil od pôvodného zámeru zháňať poznámky a ako by povedali návštevníci pokecu, trošku som sa ZapíSmeNkoVaL. Plánujem sa rozlúčiť, z mojimi spolupíšucimi.
10:30 – Konečne sa mi podarilo odhlásiť z fb. Ešte som neraňajkoval, tak si idem dať niečo pod zub.
10:45 – Vytlačím si poznámky, ktoré som si pred pár minútami pozháňal.
10:50 – Predtým, ako sa pustím do učenia, pustím si ešte nejaký seriál. To len preto aby som sa dobre naladil. Ešte totiž nie som pripravený učiť sa.
11:10 – Jednu časť seriálu mám za sebou. Pozriem si ešte jednu, poslednú.
12:30 – Pozrel som si ešte 4 časti. Boli to presne tie časti, pri ktorých proste musíš vedieť, čo sa ďalej stane a ja som si ich jednoducho musel pozrieť. Nevedel by som sa potom totiž sústrediť na učenie. Keďže okolo 13:00 som mal na pláne obed tak si na záver dám ešte jednu časť a tak pôjdem obedovať.
13:10 – Môj seriál bol opäť dobre rozbehnutý a tak som si doprial namiesto jednej časti rovno dve. Konečne sa dvíham od notebooku a idem sa naobedovať. S toho dlhého pozerania do monitora ma bolí hlava. Opäť nie som pripravený učiť sa. Musím si ísť prevetrať hlavu aby ma konečne prestala bolieť. Vidím v tom super príležitosť ako spojiť príjemné z užitočným. Beriem na prechádzku aj môjho psa, ktorý je šťastím bez seba. Mám pri srdci hrejivý pocit, že som dnes niekoho potešil a urobil som dobrú vec.
14.30 – Vchádzam do izby kde na mňa čaká tá hororová kopa poznámok, ktoré sa musím naučiť. Uvedomujem si fakt, že hlava ma prestala bolieť. Žiaľ, nálada na učenie opäť opadla. Ráno som si ju privolal seriálom, no viem, že to malo aj vedľajšie účinky – bolesť hlavy. Preto tento krát vymýšľam rozumnejšiu stratégiu. Ešte že tu mám PC hry. Zahrám si jeden zápas NHL aby som sa odreagoval a hneď potom sa idem učiť.
15:30 – Zahral som si 3 zápasy a stále nemám dosť. Hra, ktorú som naposledy hral pred polrokom (zhodou náhod bolo akurát skúškové obdobie) ma zázračne opäť začína baviť. Skúškové obdobie má rozhodne svoje čaro.
16:00 – Nedávno som dohral aj štvrtý zápas NHL. Som ja ale šikovný, všetky zápasy som vyhral. Veľmi nenápadne pozerám na hororovú kôpku papierov. Sľubujem im, že každú chvíľu sa na nich pozriem detailnejšie. No pred tým si iba na chvíľku ľahnem aby som trošku zregeneroval po ťažkých zápasoch.
16:30 – Som pripravený. Beriem do rúk poznámky. Začínam si ich čítať.
16:32 – Hlavou mi z neznámych príčin behajú skutočne kvalitné úvahy o živote, o láske a pod.
16:40 – Prichytil som sa pri tom, ako mi hlavou behajú spomínané úvahy a že sa vlastne vôbec neučím. Snažím sa ich stopnúť a tak si opäť začínam čítať poznámky.
16:50 – Opäť som sa prichytil ako rozmýšľam o všetkom, len nie o tom, čo čítam.
17:00 – Zisťujem, že učenie mi akosi nejde. Idem sa radšej navečerať a potom to skúsim opäť.
17:30 – Ani neviem ako a prečo ale sedím pri TV. Počkám tu do 18:00. Prečo pozerám TV výhradne vtedy ak sa mi treba učiť?
18:00 – Vstávam od telky a beriem do rúk poznámky. Nastáva však ďalšia komplikácia. Hodiny ukazujú 18:00 a ja som chcel mať naučených aspoň 20 strán. Namiesto toho neviem ani jednu vetu. To je fakt, ktorý vo mne vyvoláva hádku. Začína sa monológ o tom, aký som ja idiot. Čo ma ale opäť odvádza od činnosti, ktorú by som už konečne mal robiť – t. j. učenie.
18:15 – Zistil som, že musím vymyslieť účinnú stratégiu ako tento sklz vymazať.
18:20 – Stratégia je jasná. To, čo som sa mal dnes naučiť, dám na ťahák a je to vybavené. Ovládol ma pocit víťazstva. Práve som pokoril 20 strán.
18:30 – Samozrejme, z plánu učiť sa naďalej neschádzam. Beriem poznámky opäť do rúk a začínam sa učiť. Najprv chcem mať prehľad o tom, čo sa vlastne idem učiť a tak si to chcem všetko v pokoji celé prečítať.
19:00 – Po prečítaní poznámok si zaslúžim oddych a tak vstupujem na pôdu Facebooku. Rysuje sa mi tu možnosť ísť zajtra niekam do mesta. Rázne to však odmietam, pretože zajtra sa už budem naozaj učiť. Dnes by som tiež mohol ísť na pivo, ale to tiež nepripadá do úvahy, keďže sa učím (teda budem).
20:00 – Zaťal som zuby a idem sa naozaj učiť. Prvá strana, prvý riadok.
20:05 – Čítam si prvú vetu.
20:10 – Stále si čítam prvú vetu. Prečo to robím?
20:11 – Super! Dostal som sa k vete č. 2.
20:15 – Popri tom ako si čítam druhú vetu, nenápadne sa prikrádajú úvahy o tom, čo budem robiť, keď konečne budem mať po skúškach.
20:20 – Dostávam skutočne skvelé nápady na prázdninový program.
20:30 – Vraciam sa k druhej vete.
20:40 – Prudko sa prebudím. Zdriemol som si, ani neviem kedy. Opäť sa vraciam k druhej vete.
20:45 – Medzi tým, čo som si asi 5-krát na sekundičku zdriemol dostávam sa k vete číslo tri. Myslím, že nastal čas vystriedať polohu ležmo za sedavú polohu.
20:50 – Ani neviem ako, ale opäť som v polohe ležmo.
20:52 – Opäť som si zdriemol. Rýchlo sa však postavím a opakujem si prvé tri vety.
20:55 – Naučil som sa prvé tri vety a zisťujem, že ďalej to takto nejde. Odkladám poznámky a sľubujem si, že zajtra si už dám na tom záležať.
21:00 – Pustím si nejaký super film na dobrú noc.
23:00 – Prekvapivo počas celého filmu som si ani raz nezdriemol. Nechápem. Idem spať a nastavujem si budík na 6:00 aby som sa zajtra stihol viac naučiť.
6:00 – Odložiť budík.
Nehovorím, že takto to vyzerá vždy. Niekedy to vyzerá lepšie, niekedy horšie. Samozrejme, deň dva pred skúškou sa zvykne pripliesť aj viac učenia (niekedy). Niektoré dni prinášajú viac športu, iné viac seriálov, PC hier a pod. Dôležité je, že poznám niekoľko adeptov, ktorí by sa v tom našli, vrátane mňa. A ako náhle skončí skúškové, z neznámych príčin PC hry stratia svoje čaro a seriály už nie sú také lákavé.
